Mäsožravé rastlinky

Vitajte na www.masozrave-rastlinky.webnode.sk, na stránkach venovaných mäsožravým rastlinám.
Nájdete tu informácie o pestovaní týchto netypických, ale svojou stavbou a odlišným spôsobom života veľmi zaujímavých a krásnych rastlín.

Mäsožravé rastliny sú úplne obyčajné rastliny s jednou vlastnosťou navyše - svoj život si z času na čas okorenia nejakým "mäsitým pokrmom". Majú teda schopnosť chytiť a stráviť menšie živočíchy (ide hlavne o lietajúci a lezúci hmyz, niekedy aj menšie žaby a hlodavce). Slúžia im na to pasce rôznej veľkosti, tvaru, sfarbenia a spôsobu chytania koriste. Aktívnu, zovretia schopnú pascu má Dionaea muscipula (mucholapka podivná) a Aldrovanda. Korisť je chytená prudkým zovretím pasce. Ostatné mäsožravky majú pasce väčšinou neaktívne, neschopné pohybu. Rastlinám z rodu Nepenthes (krčiažnik) sa vyvinula na predĺženej časti listu pasca v tvare kanvice (krčiažku) so strieškou. V krčiažku sa nachádza tráviaca tekutina, ktorá sa postará o zahubenie a strávenie koriste, prilákanej do krčiažku nektárom zo striešky. Sarracenie, Heliamphory a Darlingtonia californica premenili svoje listy na duté trubice vysoké (pre korisť hlboké) niekoľko desiatok centimetrov. Drosery (rosičky) majú väčšinou malú až miniatúrnu veľkosť a na chytanie hmyzu využívajú svoje listy posiate drobnými orosenými a lepkavými chĺpkami, ktoré hmyz po zosadnutí na list prilepia a postupom času ho celý zakrútia do listu. Podobný spôsob majú aj mäsožravky z rodu Pinguicula (tučnice). Narozdiel od rosičiek sú väčšieho vzrastu s väčšími oválnejšími a mäsitými listami, taktiež pokrytími lepkavými chĺpkami. Trávenie hmyzu u týchto mäsožraviek je veľmi pomalé. Lepkavé listy má aj Drosophyllum lusitanicum (Rosnolist lusitánsky).Cephalotus follicularis má pasce podobné krčiažnikom, ale oveľa menších rozmerov.Ostatné mäsožravé rastliny majú pasce podobné už spomínaným, prípadne len mierne odlišné.

Väčšina mäsožravých rastlín rastie na pôdach chudobných na živiny. Vyskytujú sa takmer na celom svete. V súčasnosti je známych vyše 600 botanických druhov. V umelej kultúre je základnou zložkou substrátu čistá kyslá (väčšinou vrchovisková vláknitá) rašelina bez akýchkoľvek pridaných živín. Podľa druhu mäsožraviek môžme do substrátu pridať ďalšie prímesy ako napr. kremičitý piesok, perlit, štrk, kúsky molitanu, rašeliník, polystyrén, kôru. Rastliny zalievame výhradne mäkkou dažďovou vodou (v núdzi destilovanou, pripadne odstátou a prevarenou vodou), najlepšie zhora preliatim substrátu, ale nájdu sa aj druhy, ktoré znesú zalievanie trvale podmokom, teda môžu stáť vo vode. Počas sezóny - jar, leto, jeseň - môže stáť väčšina druhov vo vode, ale nie s príliš vysokou hladinou. V zime s úbytkom svetla zálievku obmedzíme na minimum. Substrát nesmie nikdy úplne vyschnúť! Mäsožravky nie je potrebné "prikrmovať", pretože z času na čas si aj samé dokážu nejakú muchu uloviť, a keďže sú to "obyčajné" rastliny, energiu potrebnú na prežitie získavajú fotosyntézou. Pasce zbytočne nedráždime, pretože to rastliny vysiľuje a vedie to k predčasnému odumretiu pasce aj s listom. Mäsožravé rastliny potrebujú pre správny rast a prežitie zabezpečiť vyššiu vzdušnú vlhosť ( 60-80-90% vzdušná vlhkosť).