Substráty

Rašelina- je základným a najpoužívanejším substrátom pri pestovaní MR. Ale pozor, nieje rašelina ako rašelina.

 Rašelina vzniká rozkladom odumretých častí rastlín v podmienkach trvalého zamokrenia.

 Delí sa na:

vrchoviskovú- ktorá vzniká vo vyšších polohách, má nízky obsah minerálnych látok je chudobná na živiny a je kyslá až veľmi kyslá. Táto rašelina je pre pestovanie MR najvhodnejšia ale je aj ťažko zohnatelná a často aj drahá.

 slatinnú- vzniká zarastaním vodných nádrží alebo pramenísk. Má vyšší obsah minerálnych látok je bohatšia na živiny, pH je slabo kyslé až neutrálne. Táto rašelina je pre MR nevhodná kvôli jej vysokému obsahu živín a minerálnych látok.

prechodnú- je to niečo medzi vrchoviskovou a slatinnou rašelinou. Vhodnosť pre MR závisí od toho ku ktorému typu má bližšie.

 rašelinovú zeminu- pre MR je úplne nevhodná. Obsahuje vysoký podiel minerálnych látok a nízky podiel nerozloženej organickej hmoty často aj pridané hnojivá.

Ďalej sa môže deliť podľa toho z čoho vznikla na: rašeliníkovú, suchopýrovú, drevovú, rákosovú, alebo podľa stupňa rozloženia na: slabo rozloženú 5-20% rozložených častí, stredne rozloženú 20-40% rozložených častí, silno rozloženú 40 a viac % rozložených častí.

 Najlepšia je rašeliníková a slabo rozložená. Väčšinou sa to však nedá presne určiť lebo pri výrobe sa mieša, ale v zásade platí, že čím je svetlejšia a čo najmenej rozložená tím je vhodnejšia pre MR.

 

V obchodoch sa môžeme často stretnúť aj s označením "biela rašelina" a "čierna rašelina".

 

Biela rašelina- tvorí najvrchnejšiu vrstvu rašeliniska ktorá je málo rozložená s väčším množstvom nerozložených rastlinných zvyškov. Táto rašelina je vhodná pre MR a je aj najdostupnejšia ale jej kvalita značne kolíše s každým balením a výrobcom.

 

 Čierna rašelina- tvorí spodnú vrstvu rašeliniska a jej vhodnosť závisí od hĺbky z ktorej bola ťažená od stupňa rozloženia a od obsahu minerálnych látok, väčšinou je však úplne nevhodná.

 

 Rašelinové vlákna- tvoria ich hrubé časti rašeliny a časti nerozložených rastlín. Môžeme ich získať preosiatím rašeliny cez hrubšie sito, lenže rašelina je často mletá a zbavená týchto vlákien.

 

 Perlit- je to hornina sopečného pôvodu ktorá sa žíhaním mení na expandovaný perlit. Má veľkú pórovitosť, vododržnosť a je chemicky neúčinný. pH sa pohybuje od 6,5-8 preto nie je vo väčšom množstve vhodný pre niektoré MR. Čistý sa používa najčastejšie na rozmnožovanie odrezkami. Používa sa do zmesí na vyľahčenie a lepšie zadržiavanie vody. Dá sa zohnať v každom väčšom záhradkárstve.

 

Piesok- jeho použitie pre MR závisí od jeho veľkosti a chemického zloženia.

 

Kremičitý piesok- je tvorený oxidom kremíka a inými ťažko rozpustnými oxidmi. Najvhodnejší je piesok ktorý používajú vodárne na filtráciu vody alebo piesok do bazénových filtrov, jeho nevýhodou je vysoká cena. Vhodné sú aj niektoré piesky zo stavebnín ktoré je však potrebné preosiať a zistiť či neobsahujú vápnik. Vhodný je napríklad piesok šaštín, ktorý majú v dvoch zrnitostiach, alebo riečny piesok, ktorý je vhodný ako drenáž alebo pre na pestvanie väčších rastliín.

 

Vápenatý piesok- je tvorený uhličitanmi vápnika a horčíka. Tento piesok sa dá využiť pre vápnomilné druhy rodu Pinguicula, a to buď čistý alebo zo zmesou rašeliny kde tvorí väčšiu časť. Niekedy sa rastliny vysádzajú aj na čisté vápenaté kamene obrastené machom (travertín). Tento piesok sa dá kúpiť v stavebninách alebo v záhradníctvach ako mramorová drť ktorú majú aj v rôznej zrnitosti.

 

Rašeliník (Sphagnum)- substrát používaný najmä pre epifytické druhy MR, napr. Nepenthes, Utricularia. Môže sa použiť živý na obkladanie kvetináčov na zabezpečenie vyššej vlhkosti alebo sušení ako súčasť substrátu na jeho vyľahčenie. Sušený sa dá zohnať v niektorých hypermarketoch (Hornbach, Baumax) pripadne niektorých záhradných centrách ale jeho cena je dosť vysoká. Živý sa dá zohnať v prírode prípadne objednať cez internet.

 

 Molitan (polyuretánová pena)- syntetický materiál používaný do epifytických substrátov na odľahčenie a zvýšenie vzdušnosti, je pomerne lacný a trvanlivý. Dá sa zohnať v každej galantérii.

 

Polystyrén- prídavok na vyľahčenie a zvýšenie objemu epifytických substrátov. Je ľahší ako voda čo môže byť nevýhodou pri zalievaný z vrchu kedy sa vyplavuje z kvetináča. Dostupný je v stavebninách ako tepelná izolácia.

 

Keramzit- je to pórovitý materiál vyrobený expandovaním ílu. Je veľmi stabilný a dobre zadržiava vodu. Používa sa na hydroponické pestovanie rastlín. Pri pestovaný MR sa používa ako drenáž alebo súčasť substrátu. Predávajú ho v každom záhradkárstve granule môžu maju veľkosť  4-8mm, 8-16mm ....

 

Kôra- najčastejšie sa používa dubová alebo borovicová kôra. Nevýhodou kôry je, že pri vysokej vlhkosti a trvalom zamokrení začne plesnivieť. Dá sa zohnať v lese zo starých stromov alebo na píle kde režú dubové rezivo. Pred použitím ju však treba sterilizovať niekoľko minútovým varením vo vode lebo obsahuje zárodky škodcov a plesní. Ako náhrada môžu poslúžiť aj dubové hobliny ktoré je nutné niekoľko dní vylúhovať a prelievať vodou.

 

Korene papradí (Osmunda regalis), drevené uhlie, vermikulit, lístie, kokosové vlákna-

prímesi ktoré sa niekedy používajú do substrátov. Majú však niekoľko nevýhod, napr. sú drahé, ťažko sa zabezpečujú, majú krátku životnosť, časom uvoľňujú do substrátu živiny.